To fakt idem ja písať blog? O káve?
Začiatky
Short Story long…
Písal sa rok 2008, keď sme si ešte ako sopláci potriasli prvýkrát rukou: “Ahoj Kovo”, “Čau Kubo”. Heh, ale to sme ešte ani len netušili, že jedného dňa budeme parťáci a stanú sa z nás milovníci kávy, ktorí budú svojou prácou rozradostňovať chuťové poháriky mnohých kávičkárov.
Stali sa z nás dobrí priatelia, ktorí spolu vedeli vybehnúť na dovolenku a nepotrebovali ešte ďalšie 4 týždne na to, aby opadla ponorka. Naše cesty išli síce rôznymi pracovnými smermi, ale vnútorné nastavenie zostalo. “Raz budeme mať niečo spoločné,” povedali sme si.
Bam Bam Bam, prichádzame k veci: Lokalita: Prešov. Čas 09:00. Miesto: ako inak – kaviarnička v tomto malebnom východnom meste. “Kámo dajme kávej” (vtedy ešte kavej s “K”). Sadli sme a po rozhovore o živote sme si užívali malé Espressá a v tom to prišlo: “Bratu, inak a čo tak KÁVA?” Nastalo ticho. Iba sme na seba pozerali a v hlave nám to už obom šrotovalo. Podľa mňa chýbalo málo a nebo by sa otvorilo. “Tak OK,” áno stačilo obyčajné “OK” na to, aby sme sa dostali až k tomu, že tu píšem BLOG! TVL.
A vtedy to začalo, toto “OK” spustilo všetky tie brainstormingy, telefóny, konferencie, jo a boli sme v Miláne kvôli káve – ale o tom inokedy. “Kubo, ale sľúb mi jednu vec, raz nazveme jednu z našich káv urvatý dekel” a “blendiky starých materí”. “No, veď uvidíme,” povedal……. Nebojte, ja ho spracujem!
Rozbehlo sa to, registrácia firmy Ca…. počkať, vy neviete prečo sme Cavej.sk. Sorry, no nemáme k tomu žiadnu story, pri ktorej by sme všetci vyťahovali vreckovky. Tak teda Prečo? A prečo nie, dnes už sa dáva I/Y, C/K kade-tade, Bernolák so Štúrom dávajú síce v hrobe flipiky, ale podľa nás to znie brutálne dobre a logo je tiež namakané. Jo a pre milovníkov čaju, kľudne to čítajte ako Čavej.
A prišlo k tomu najdôležitejšiemu, vytvoriť dokonalú chuť, vytvorenie slasti v papulke, lebo povedzme si úprimne, prebaľovaním kávičky z obchodíku v … (doplňte si akékoľvek malé mesto, kde sa vrany otáčajú) toto nedosiahneme. Spojili sme sa jak Avengeri s pražiarmi z rôznych častí Slovenska a zo znalostí, ktoré sme načerpali v Talianskom Miláne, sme vyladili chuť do dokonalosti. Áno, áno, tu by sa hodilo, že z tej kávy vám urve dekel. (Verím, že ho prehovorím!)
Balance Blend, vyladená chuť 50/50 jak pre odborníka, ktorý miluje kávičku, ktorá cestovala elektrickým lietadlom a štrikovaným bicyklom, tak aby kávové zrnko netrpelo z Južnej Ameriky (jak to kakao), tak aj pre človeka, ktorý si ráno v office buchne Pikolko s Expressom. Ale obaja si po tomto dúšku kávy povedia: “hmm, okey, dobré”.
Keď neviete čo, skúste Blendik, je fakt vyhrotený a má strašne lahodnú chuť. (odporúčanie autora)
Honduras, Etiópia, Nicaragua, Brazília… Len to najlepšie zrnko dovedené do ideálnej chuti, ktorá ulahodí každému, kto vie, kde sa tieto miesta na mape nachádzajú.
Nebudem vás tu prehovárať a lámať, že všetky ostatné pražiarne robia niečo inak alebo zle. Práve naopak, my sme veľmi radi, že sme sa pridali k týmto úžasným a šikovným ľuďom, od ktorých sa dozvedáme aj to, čo ešte nevieme. “Sky is the limit” hovorili tuším v Babylone.
Anyway, vieme a sme stopercentne presvedčení, že keď našu kávu skúsite, zamilujete si ju!
Jo, a toto všetko je len začiatok, pretože prichádza Cavej, ktorá vám urve dekel! (fakt ho prehovorím)
Autor tejto prapovídky: Kovo